streda, mája 23, 2007

Spomienky na VŠMU v rokoch 1988-1989

Začiatkom mája som uverejnil VŠMU študentský film Fabrika - filmové cvičenie 3. ročníka FTDT z roku 1989 v réžii Roba Mela pod pedagogickým vedením Martina Slivku. Neskôr som sa na Roba nakontaktoval a poprosil ho, aby spísal svoje spomienky na štúdium a realizáciu filmu Fabrika.

VSMU - filmova fakulta v rokoch 1988-89 ked som tocil Fabriku

/film 3.rocnik FTDT/


Keď dnes počujem ze je na škole jedna amatérska digi kamera tak vidím že sa vlastne nič za tých skoro 15 rokov nezmenilo. Študenti stále nadávajúci na nedostupnosť techniky a preberajuci realizacne problemy boli typickym ukazom vo vsetkych kaviarnach a krcmach okolo ventruskej kde vtedy filmova fakulta sidlila.

Aj vtedy bola na skole len jedna funkcna filmova kamera - 16mm francuzska Beaulieau, stara asi 10 rokov a jedna VHS-C - na tu dobu absolutny technicky zazrak. Vsetko ostatne bolo za uplatky, "flase", protekcie a znamosti z STV.

Na fabriku sme si vydupali nevidany rozpocet ,uslim ze 15000 korun - a vdaka externym studentom produkcie ktori mali na starosti vyrobu sme dokonca mali zvukovu kameru Eclaire aj s Nagrou co pre nas predstavovalo uplny vrchol blaha.

Ale vsetka ta nedostatocnost a imrovizacia bola pre nas vlastne obrovskym prinosom a bola to jedna z veci ktore nam dali na skole najviac. Schopnost poradit si s minimom a za vsetkych okolnosti. Museli sme sa naucit remeslo a to skoro vo vsetkych odboroch - takze sme zvladli kameru, strih, zvuk a to jak technicky, technologicky a snad aj esteticky. Pamatam sa ako som zapasil s prepisom zvuku z Nagry na 16mm magnet pas na ozrutnom stroji firmy Klang, v miestnosti prepisu zvuku od ktorej mi kluce tajne pozicali na dispecingu za flasu vina ci ako sme z odpadu vyberali pouzite pasy 16mm magnet filmy na ktore sme nahravali zvuk.

Pri vsetkej tej imrovizacii a amaterizme to bolo obohacujuce a prinosne. A v kombinacii s niektorymi osobnostami zo skoly to vlastne bola vyborna skola - aj ked sme ju absolvovali z casti este za komancov ta atmosfera bola nezabudnutelna.

Hlavnou postavou bol samozrejme profesor Slivka, ktory okrem uzasneho rozhladu v teorii filmoveho jazyka suploval aj dejiny filozofie, umenia, estetiky .... a dokazal ich podat v kontexte a naozaj putavo a erudovane. Ci uz na prednaskach alebo vo vinarni U Bulhara.

Druhou uzasnou osobnostou bol pan Alexander Strelinger kameraman kratkeho filmu, vdaka ktoremu sme zvladli vyborne technicku aj esteticku stranku nielen kamery a fotografie ale aj strihu aj zvuku. Bolo to casto za cenu neustaleho prerabania fotoscenarov a kamerovych cviceni ... ale efekt to malo nezanedbatelny.

Ostatnych par dalsich pedagogov boli skor ludia ktori dotvarali pohodovu a prijemnu atmosferu na skole ... no a nakoniec par tragikomickych figurok - "pedagogov" ktori boli bud urceni na vyuku predmetov typu "teoria propagandy" pripadne predmetov ktore aj mohli byt prinosom keby ich vyucovali pedagogovia a nie klauni.

No a na zaver: samozrejme nasa "mamka" pani Marika Rebrova, ktora viedla studijne oddelenie a bez ktorej by sme boli vsetci strateni ;o)

robo melo

1 komentár:

Braňo Lengyel povedal(a)...

Uaaau. dakujem za tieto info aj Robovi Melovi, aj Filipovi, ktory sa na neho nakontaktoval. Az teraz, ked som to precital, som si uvedomil, ze na to vlastne sme omnoho lepsie. A to hlavne koli digitalnemu videu. Viem si predstavit tu atmosferu, co Robo popisuje, ale viem, ze aj v spojeni s digitalnym videom sa da toho kopec zaujimaveho prezit. Akurat je skutocne brutalne, ked to ludia zneuzivaju a na 5 minutove cvicenie maju 2 hodinove pasky materialu. Zasada je, aby vedenie skoly pruzne zareagovalo a urcilo limity. Pretoze digitalne video moze byt dvojsecna zbran, ked si zvykneme na to, ze mame takmer neobmedzene mnozstvo zaznamu. Uz teraz to pri tvorbe cviceni citit a mam dojem, ze to vo vacsine pripadov kreativitu potlaca, namiesto toho, aby ju stimulovalo.