VSMU - filmova fakulta v rokoch 1988-89 ked som tocil Fabriku
/film 3.rocnik FTDT/
Keď dnes počujem ze je na škole jedna amatérska digi kamera tak vidím že sa vlastne nič za tých skoro 15 rokov nezmenilo. Študenti stále nadávajúci na nedostupnosť techniky a preberajuci realizacne problemy boli typickym ukazom vo vsetkych kaviarnach a krcmach okolo ventruskej kde vtedy filmova fakulta sidlila.
Aj vtedy bola na skole len jedna funkcna filmova kamera - 16mm francuzska Beaulieau, stara asi 10 rokov a jedna VHS-C - na tu dobu absolutny technicky zazrak. Vsetko ostatne bolo za uplatky, "flase", protekcie a znamosti z STV.
Na fabriku sme si vydupali nevidany rozpocet ,uslim ze 15000 korun - a vdaka externym studentom produkcie ktori mali na starosti vyrobu sme dokonca mali zvukovu kameru Eclaire aj s Nagrou co pre nas predstavovalo uplny vrchol blaha.
Ale vsetka ta nedostatocnost a imrovizacia bola pre nas vlastne obrovskym prinosom a bola to jedna z veci ktore nam dali na skole najviac. Schopnost poradit si s minimom a za vsetkych okolnosti. Museli sme sa naucit remeslo a to skoro vo vsetkych odboroch - takze sme zvladli kameru, strih, zvuk a to jak technicky, technologicky a snad aj esteticky. Pamatam sa ako som zapasil s prepisom zvuku z Nagry na 16mm magnet pas na ozrutnom stroji firmy Klang, v miestnosti prepisu zvuku od ktorej mi kluce tajne pozicali na dispecingu za flasu vina ci ako sme z odpadu vyberali pouzite pasy 16mm magnet filmy na ktore sme nahravali zvuk.
Pri vsetkej tej imrovizacii a amaterizme to bolo obohacujuce a prinosne. A v kombinacii s niektorymi osobnostami zo skoly to vlastne bola vyborna skola - aj ked sme ju absolvovali z casti este za komancov ta atmosfera bola nezabudnutelna.
Hlavnou postavou bol samozrejme profesor Slivka, ktory okrem uzasneho rozhladu v teorii filmoveho jazyka suploval aj dejiny filozofie, umenia, estetiky .... a dokazal ich podat v kontexte a naozaj putavo a erudovane. Ci uz na prednaskach alebo vo vinarni U Bulhara.
Druhou uzasnou osobnostou bol pan Alexander Strelinger kameraman kratkeho filmu, vdaka ktoremu sme zvladli vyborne technicku aj esteticku stranku nielen kamery a fotografie ale aj strihu aj zvuku. Bolo to casto za cenu neustaleho prerabania fotoscenarov a kamerovych cviceni ... ale efekt to malo nezanedbatelny.
Ostatnych par dalsich pedagogov boli skor ludia ktori dotvarali pohodovu a prijemnu atmosferu na skole ... no a nakoniec par tragikomickych figurok - "pedagogov" ktori boli bud urceni na vyuku predmetov typu "teoria propagandy" pripadne predmetov ktore aj mohli byt prinosom keby ich vyucovali pedagogovia a nie klauni.
No a na zaver: samozrejme nasa "mamka" pani Marika Rebrova, ktora viedla studijne oddelenie a bez ktorej by sme boli vsetci strateni ;o)
robo melo
streda, mája 23, 2007
Spomienky na VŠMU v rokoch 1988-1989
Začiatkom mája som uverejnil VŠMU študentský film Fabrika - filmové cvičenie 3. ročníka FTDT z roku 1989 v réžii Roba Mela pod pedagogickým vedením Martina Slivku. Neskôr som sa na Roba nakontaktoval a poprosil ho, aby spísal svoje spomienky na štúdium a realizáciu filmu Fabrika.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
Uaaau. dakujem za tieto info aj Robovi Melovi, aj Filipovi, ktory sa na neho nakontaktoval. Az teraz, ked som to precital, som si uvedomil, ze na to vlastne sme omnoho lepsie. A to hlavne koli digitalnemu videu. Viem si predstavit tu atmosferu, co Robo popisuje, ale viem, ze aj v spojeni s digitalnym videom sa da toho kopec zaujimaveho prezit. Akurat je skutocne brutalne, ked to ludia zneuzivaju a na 5 minutove cvicenie maju 2 hodinove pasky materialu. Zasada je, aby vedenie skoly pruzne zareagovalo a urcilo limity. Pretoze digitalne video moze byt dvojsecna zbran, ked si zvykneme na to, ze mame takmer neobmedzene mnozstvo zaznamu. Uz teraz to pri tvorbe cviceni citit a mam dojem, ze to vo vacsine pripadov kreativitu potlaca, namiesto toho, aby ju stimulovalo.
Zverejnenie komentára