Happy New York !!!

Len to krásne prajem všetkým do nového roku. A aj keď nás niečo potrápi (šak aj také musí byť, ináč nuda by bola), nech máme dostatok síl aby sme to čím skôr poslali tamtok.

V Košiciach sviatkujem tento rok úplne kráľovsky. Teplo rodinného krbu a okruh najbližších priateľov ma vytešujú natoľko, že toto sú tuším prvé Vianoce počas ktorých sa neprejedám. (Tri roky dozadu som bol tak chorý, že som počas štedrej večere pil len čaj, ale to sa nepočíta)

Deň pred štedrým večerom sme sa už tradične boli pozrieť v Piano Cafe na koncert našej kamarátky Natašky Džunkovej. Tentokrát som si zobral aj kameru a včera som konečne zasadol za počítač, aby som z toho niečo krátke peefkovske postrihal.

Veselé Vianoce

Keď už sú tie Vianoce, sviatky pokoja a radosti, rozhodol som sa prispieť i ja trochu k tej radosti veselosti jedným vtipným krátkym videom - môže poslúžiť ako inšpirácia pre tvorcov azylových videí, keďže má presne minútu, ale zároveň to môže byť aj návod, ako robiť vtipné reklamy, nakoľko sa jedná o reklamný spot z Japonska;
A výber nie je náhodný ani čo sa týka propagovaného výrobku - jedná sa o papierové servítky, predmet, ktorý je síce každodenný, no hlavne v čase vianočnom ešte o čosi potrebnejší;
Takže veselé sviatky . . . a tu to je:

Najnovší Jackass testovaný na internetových užívateľoch

U hollywoodskych šúdiách v posledných mesiacoch badať snahu vnášať internetovú videodistribúciu do svojich zabehnutých distribučných ciest. Wes Anderson natočil k jeho najnovšiemu celovečeráku The Darjeeling Limited krátky predfilm, ktorý je súčasťou internetovej kampane. Sony uverejnilo ukážky (napr. celkom funky epizodka s beatlesakmi v Indii) z pripravovanej mystifikačnej komédie Walk Hard o hudobnej legende menom Dewey Cox v podaní úžasného Johna C. Reillyho.

Štúdio Paramount sa rozhodlo zvoliť ešte odvážnejší distribučný plán. Vyrobili ďalšie pokračovanie projektu Jackass. Má označenie 2.5 a ide vlastne len o predĺženú a prestrihanú verziu druhého pokračovania, ktorý už obehol svetové kinosály s pretočeným úvodom a záverom. Nechcem to veľmi nazývať filmom, ale bohužiaľ to má označenie full-lenght movie.

Každopádne, premiéru to malo včera priamo na internetových stránkach spoločnosti Blockbuster. Tam si to môžu diváci zadarmo pozrieť do konca tohto roku. Nemalo by vás vyrušiť viac ako 1 minúta reklamných blokov. Okrem toho má divák možnosť zakúpiť si download-to-own verziu cez iTunes a Amazon.com (10 a 15 dolárov) a DVD s bonusovým materiálom za 30 dolárov.

Od 1. januára sa film bude aj naďalej šíriť cez streamovacie sajty typu Joost. Štúdio dostane 70 % z príjmov z reklamy. Od februára bude film distribuovaný cez káblovky a službu video-on-demand. Od júna uvolnia licenciu aj pre asociácie filmových klubov.

Spolu s filmom sa spustila stránka jackassworld.com, ktorej cieľom je vytvoriť komunitu milovníkov Jackass životného štýlu. Budú si tu môcť vytvoriť profil, deliť sa o veciach možných, ale hlavne nemožných prostrednítvom blogu a dokonca tu budú môcť uverejňovať videjká so svojími hrdinskými úchylnostiami.

Nikoho nechcem navádzať, aby si najnovší Jackass pozrel. Oceňujem ale štúdio za invenčnosť pri výbere distribučných ciest. Nejde síce o žiadny rizikový byznys (film mal rozpočet 2 mil. dolárov a v kinách už zarobil vyše 70 mil), cieľom je otestovať nový model distribúcie a vytvoriť aktívnu komunitu fanúšikov, ktorí môžu udržať frančízu Jackass ešte niekoľko rokov nad vodou. Určite ma bude zaujímať, koľko ľudí si pozrie film cez internet, koľko ľudí sa rozhodne film kúpiť a akú veľkú komunitu sa tvorcom podarí vytvoriť.

Kinema film roka 2007

Prvý záznam slovenského eventu vyrobený výhadne pre internetovú distribúciu. O to viac ma teší, že ide o odovzdávanie filmových cien.

Stlačte play, spustí sa záznam ceremoniálu, ktorý je rozdelený podľa kategórií do 11 videjkov. Dokopy to dáva 25 minút.



kto to rád na celú obrazovku, tu je link.

Zároveň je to dôvod prečo som videl počas MFF Bratislava len 3 filmy. Úžasne inšpiratívna skúsenosť pracovať na tomto projekte. Vryl som si do pamäti veľkú pravdu - profesionálom sa staneš v momente, keď sa naučiš hovoriť NIE.

Peter Konečný ma požiadal, aby som urobil vizuál pre odovzdávanie filmových cien organizovavých filmovým portálom Kinema.sk. Aj napriek zaneprázdnenosti som sa prisľúbil. Týždeň pred eventom. Spolu s s grafikom Marekom Szoldom sme vymysleli námet, ktorý sme boli schopní v priebehu týždňa zrealizovať a výrobu sa nám podarilo naplánovať tak, že nám neostal čas na kontrolu. A to nás pekne podusilo. Nastala séria technických porúch a po 70 hodinách práce bez spánku sme odovzdali napálené DVD hodinu pred začiatkom eventu.

Séria technických porúch vygradovala v polke eventu. DVD prehrávač nedokázal prečítať disk a boli sme nútení projekciu zastaviť.

Berieme to ale pozitívne. Nebyť tejto čerešničkovej technickej poruchy, nevypľuli by sme na youtube.com plné znenie vizuálu strihnutý so záznamom z odovzdávania cien. Pár ľudí sa nám totiž zdôverilo, že veľmi túžia dopozerať, čo ostalo nedopozerané.

Grafiku a animácie mal na starosti Marek Szold.
Trailery zostrihal Ori.
Celé som to zostrihal ja.
Ori natočil záznam z ceremoniálu.
Potom som to opäť prestrihal a embedol tutok.

Scorsese natočil Hitchcocka

Zbožňujem Scorseseho. Ale až teraz som si uvedomil aký to je funky človek.

Po nete sa rozšírilo, že Scorsese sa rozhodol sfilmovať Hitchcockov nezrealizovaný filmový projekt. 3 a pol stranový scenár objavil v Hitchcockových archívoch.

Rád by som napísal viac, ale každou vetou by som vás ochudobnil o filmový zážitok. Herzog zjedol svoje topánky a Scorsese natočil svoj prvý viral.

Postrihaj si hraný celovečerák

Jeden z najznámejších kanadských režisérov Bruce MacDonald (Hard Core Logo) natočil po skoro desiatich rokoch ďalší celovečerák The Tracey Fragments (uvedený na tohtoročnom MFF Karlove Vary). Tvorcovia filmu sa rozhodli uverejniť natočený materiál aj s konečným strihom vo Final Cut projekte. Hurá. Príležitosť pre nadšencov strihacieho remesla nakuknúť do strižne celovečerného projektu. Dokonca si môžete zostrihať vlastnú verziu filmu a vyhrať darčekový balíček Final Cut produktov firmy Apple. Má to 20 GB, dá sa to stiahnuť cez torrenty.

Ako Herzog zjedol svoje topánky

V roku 1978 sa začínajúci mladý filmár Errol Morris sťažoval Wernerovi Herzogovi, že nevie zohnať peniaze pre svoj debut. Werner mu poradil, aby nemyslel na peniaze. Dôležitejšie je začať točiť. Keď ľudia vidia, čo robíš, zaujme ich to a budú chcieť vidieť celok, film si na seba zarobí. Na záver ho motivoval slovami: "a ak ten film dokončíš, zjem svoje topánky".

Vidina takejto hostiny Errola motivovala natoľko, že za 2 roky pozval Wernera na premiéru svojho debutu Gates of Heaven. Werner je známy tým, že myslí smrteľne vážne všetko čo vysloví. Mladý dokumentarista Les Blank teda nemal počas premiéry filmu núdzu o zaujímavý materiál.

Má to 20 minút a volá sa to Werner Herzog Eats His Shoes.

To mi pripomenulo, že filmár nemusí len "subjektívne" zachytávať "realitu". Dokáže v "realite" vyvolať akciu a "subjektívne" zachytiť jej reakciu.

O dva roky Werner preniesol cez kopec medzi dvoma ramenami Amazonky 300 tonový parník.
Pár rokov na to Errol veril v nevinu jedného vezňa a vypátral skutočného viacnásobného vraha.
Al Gore nedávno dostal nobelovú cenu :-/

Postrihaj si Sigur Rós

Kapela Sigur Rós vyhlásila súťaž pre svojich priaznivcov. Stiahnite si footage z ich nového dokumentu Minn Heima, postrihajte, hoďte to na youtube a okrem uznania môžete vyhrať ich DVD/CD/plagáty s podpisom kapely. Viac info zdes.

NEXT LIFE VISUAL festival v ba A4

Počas víkendu 24.-25. novembra sa v A4-nultom priestore, na Námestí SNP 12 v Bratislave, stretne na festivale NEXT LIFE VISUAL neobvyklá kombinácia hudobníkov a vizuálnych tvorcov, ktorí sa pohybujú na hranici medzi filmom, hudbou a výtvarným umením. Festival tematicky zjednocuje pojem „živý vizuál“, ktorý predstavuje rýchlo sa rozvíjajúci žáner súčasného umenia. Vzťahuje sa na prácu s obrazom, pri ktorom na základe čiastočne pripraveného či na mieste generovaného obrazového materiálu a jeho improvizovaného spracovania vzniká v reálnom čase pohyblivý obraz. Charakteristickým prvkom takejto vizualizácie je spojenie s hudbou, interferencia zvukového a obrazového signálu. Najrozšírenejšou a najznámejšou vetvou živého vizuálu je Vj-ing, ktorý sprevádza koncerty a napĺňa tanečné kluby najčastejšie elektronickej hudby.



Festival NEXT LIFE VISUAL predstaví technologicky aj esteticky rozmanité podoby práce s živým vizuálom počas šiestich audiovizuálnych performance tvorcov z Čiech, Slovenska a Poľska.

Avaritia

Tento týžden nám v škole zadali hrané tímové cvičenie na tému "lakomstvo". Nakrútiť sa malo za jeden týždeň, bez použitia dialógov a s maximálne piatimi zábermi. Tím, v ktorom som sa po žrebovaní ocitol, bol super. Šikovný kameraman Pali Hospodár, to najlepšie, čo na produkcii momentálne máme - Filip Zbojek, zvuk robil Peter Kudlička. Ja s Terezou Simanovou som mal robiť scenár a všetko riadil režisér Matúš Krajňák, ktorý dokázal, že má svojský pohľad na vec a má na to, aby z neho bol "pán" režisér.

Námet a scenár sme vyriešili cez víkend, režisér vybral hercov, s ktorými nacvičil herecké akcie. V pondelok sme sa tak mohli stretnúť v kameramanskom ateliéri a nanečisto si film nakrútiť. Ešte v ten večer som materiál zostrihal a vedeli sme, že to bude fungovať.

Medzitým Filip vybavoval priestory a techniku, a zvyšok štábu riešil všetky drobné detaily, ktoré boli pre náš film tak dôležité.

Nakrúcalo sa v stredu vo Francúzskom inštitúte - všetko sa podarilo za päť hodín a večer sme sa stretli u Filipa a dali sme zábery dokopy. Na druhý deň ich dostal Peťo Kudlička, ktorý pracoval na zvuku a zatiaľ čo ja s kameramanom sme robili úpravy obrazu. Pôvodne mal byť film čiernobiely, režisérovi sa však zapáčila atmosféra farieb a bolo rozhodnuté... Problém nastal pri hviezde, ktorá bola modrá a mala sa v postprodukcii zmeniť za žltú. Veľmi nám pomohol Mišo Kondrla, ktorý to mal za pár minút zmáknuté v After Effects. Rešpekt.

Medzitým zvukár prišiel na to, že ruch z ulice je do filmu nevhodný, a musel všetko preruchovať. Všetko sa však podarilo a tu je výsledok:



Premietalo sa v piatok v plnej školskej kinosále. Atmosféra bola fajn a vyzeralo, že sa film divákom páčil. Vznietil aj diskusiu ohľadom použitých symbolov. Tá je dôkazom toho, že film malo zmysel robiť. Akurát je smutné, že sa mu nedostalo patričného ocenenia pedagógov. Budú si ale musieť zvykať, že to, čo nakrútime im nebude vždy po vôli...

Nakrúcanie, zábery z premietania aj vyjadrenia tvorcov uvidíte vo filme o filme, ktorý sa pokúsim v najbližšej dobe zostrihať. A prezradím, že sa v ňom dozviete aj to, prečo bola hviezda pôvodne modrá a mali sme opletačky s tým, aby nakoniec ožltla...

Dúfame, že sa vám Avaritia páčila - tešíme sa na príspevky.

Súťaž o najnedopozeratelnejší videoklip

Pri príležitosti uverejnenia 100. článku náš blog Filmingzone.sk hrdo vyhlasuje súťaž o najnedopozeratelnejší videoklip. Dajte tipy do súťaže. Linkujte ich do komentov tohto článku, alebo mne na mail.

Na základe tajného hlasovania sa vytvorí TOP 9 a v termíne 30.11. - 8.12 vám v priebehu MFF Bratislava deň čo deň postupne odhalíme 9 najnedopozeratelnejších videoklipov.

Hlasovať môže každý, kto nájde v pravej lište Feedburner a prezradí mu svoj mail. O podrobnostiach priebehu hlasovania budete oboznámení cez náš newsletter.

Ako môže vyzerať tip na najnedopozeratelnejší videoklip? Napríklad:



najnedopozeratelnejší ... slovo odsúdené na kopírovanie ...

Cubism

Nie je nič príjemnejšie, ako si dať k rannej kávičke príjemné pochechtaníčko:



Predsa len je ešte niečo príjemnejšie: popri rannej kávičke po príjemnom pochechtaníčku uverejniť na blogu 100. príspevok.

Little Big Occasion in Little Big City.

Filmový klub 35 mm - Dokument na absolventský spôsob

Prišiel mi mail, že v utorok 9.10. o 18-tej sa v našom školskom filmovom klube odpremietajú

"Cerstve filmy tychto cerstvych absolventov Atelieru dokumentarnej tvorby FTF VSMU:
Zuzana Piussi - Samuel Jasko - Lucia Klaucova - Jaroslav Pistek - Samuel Jasko - Lucia Klaucova - Jaroslav Pistek - Lucia Klaucova - Jaroslav Pistek - Samuel Jasko - Zuzana Piussi - Lucia Klaucova - Jaroslav Pistek - Zuzana Piussi - Samuel Jasko - Lucia Klaucova - Jaroslav Pistek - Zuzana Piussi - Samuel Jasko - Lucia Klaucova Jaroslav Pistek - Zuzana Piussi - Samuel Jasko - Lucia Klaucova - Jaroslav Pistek - Zuzana Piussi - Samuel Jasko - Lucia Klaucova - Zuzana Piussi - Jaroslav Pistek"

Zaujalo.

Pravdupovediac poznám z vymenovaných len Zuzanu Piussi, aj to len z bulvárnych médií a mám pocit, že jej osobnosť ucítite už len na základe jednej fotky.

Pravdupovediac som jej dokument o sexuálne dezorientovaných videl.

Trochu ma mrzelo, že o ostatných som ešte nepočul. Začal som ťukať do gúglu a našiel som absolventský film Samuela Jaška, ktorý sa(mo) natočil na mobil počas jedného dňa. Veľmi sa mi ľúbilo, čo som videl. (Nemá niekto po elektronicky jeho diplomovku?)

Neviem, či nie je príliž nebezpečné pozerať na veľkom plátne zábery z mobilu. Každopádne si tento klamlivý počin veľmi rád ešte raz vychutnám v spoločnosti viacerých hladných duší po výpovedi (a pohyblivé obrázky rulez).

Ďalej už negúglim. Nechám sa prekvapiť. Samo o sebe stačí. Už môže byť iba lepšie. Teším.

Ešte miniinfo pre tých, ktorí stále nevedia, čo to ten náš školský filmový klub je: FTF VŠMU, Svoradova 2, Bratislava, premieta sa každý utorok, študenti a dôchodcovia sú vítaní, ale ináč je vstup voľný.

Cinematik 2007 by Ori

Ori počas Cinematiku točil ako divý (a hravý). Sľúbil, že to postrihá. Postrihal. A som rád, lebo ako sa hovorí - čo pohľad, to uhol. Ori si tiež uhol. Poodhalil festivalové zákutia, ktoré zostali Videodenníkom neprebádané:



avotomtoje

Cinematik 2007 - Videodenník Nedeľa

Síce s meškaním, ale predsa. Posledný videodenník z vydareného druhého ročníka píštanského filmového festivalu:

Cinematik 2007 - Videodenník Sobota

Dokončili sme sobotňajší videodenník. Včerajšie daždivé počasie a zima nam opäť nedovolili nakrúcať to, čo sme mali naplánované. A tak sme sa vybrali vyspovedať pána premietača a rakúskeho filmového kritika Reinharda Bradatscha. A nakoniec si trosku zavtipkovať na vlastný účet... Prajem príjemné sledovanie.

Cinematik 2007 - Videodenník Piatok

Tretí (piatkový) videodenník je na svete. Dnes prinášame protichodné názory na horory. Nakrúcalo sa v jednom "preslávenom" piešťanskom pube a v stane Karibik baru. Lokálni mudrlanti verzus návštevníci festivalu.



Umelecký riaditeľ Vladimír Štric predstavuje svoju sekciu, programový koordinátor Rasťo Steranka zase odporučí filmy, ktoré si netreba nechať ujsť.
Interview nám tentokrát poskytol Daniel Rafaelic, ktorý nakrútil dokument "Druhá strana Wellesa".
Dúfame, že sa Vám denník páči. Zajtra pokračujeme...

CInematik 2007 - Videodenník Štvrtok

Festivalový denník na štvrtok dokončený. Žiadne sily napísať zmysluplný text - utekám do školy na zápis, Filip si lahol spať. 7.00 ráno... ENJOY

Cinematic 2007 - Videodenník Streda

Po úmornej noci sme dokončili prvý diel série videodenníkov z filmového festivalu Cinematic 2007. Teraz sa ideme konečne vyspať a nazbierať sily na druhý diel.

Pár úvodných slov o Viste

Rozhodol som sa vytvoriť sekciu venovanú počítačom. Na život filmára majú nové technológie, programy a aj počítačové vírusy väčší vplyv, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Nakoľko som toho s počítačmi preskákal už mnoho (od zetixspektra), chcem o nich písať. A poradiť. Akurát neviem, či s humorom, alebo vážne. Bude to záležať od momentálnej nálady...

Dnes začnem s mojim názorom na Windows Vista - práve som sa k nemu vrátil po krátkom koketovaní s Mac OSX. Dopredu by som ale chcel upozorniť, že nie som agent Microsoftu, ako si to niektorí moji kolegovia myslia ;-). Mám akurát potrebu uviesť pár vecí na pravú mieru...

Takže Vista. Okolo žiadneho operačného systému sa ešte neobjavilo také množstvo dezinformácií, poloprávd a účelových lží. Ani neviem, či má vôbec zmysel miešať sa do tejto nemej vojny odohrávajúcej sa najmä medzi zástupcami dvoch základných táborov – linuxovského a okienkárskeho (za aktívneho prizerania Mac pozitívnych). Vista ma nesklamala. Mám rád jej UI, vyhovujú mi takmer všetky viditeľné zmeny a som nadšený z tých, čo sú dômyselne ukryté pod Aerom, ktoré kopa nevedomých užívateľov vypína s presvedčením, že tak odľahčia svoj počítač. Nechcem tu teraz písať o všetkých zmenách a pozitívach, či negatívach tohto systému. Radšej sa o to pokúsim v nasledujúcich detailných a prakticky podložených príspevkoch. Chyby, na základe ktorých základné fámy o „nestabilite a hardvérovej náročnosti“ Visty vznikajú, sú dve základné: ľudia dostávajú Vistu predinštalovanú ako OEM na lowendových zostavách a používajú neotestované ovládače od tretej strany. Nedávno ma rozčúlil výrok spoločnosti Acer – „Vista je sklamanie“. Neuveriteľné, že čosi také oznámi výrobca, ktorý inštaluje Vistu na počítače s chabými procesormi Celeron a Sempron s 512 Mb Ram! Pritom rozumné odporúčané minimum by nemalo byť menej ako 2 Gb, pri ktorých systém prestáva s nekonečným swapovaním z disku a viacjadrový procesor. Rovnako je to aj s podporou driverov. Môj systém má všetky drivery napísané pre Vistu, sú certifikované Microsoftom a so stabilitou som nemal problém (teda, kým sa počítača nechytil jeden nemenovaný kameraman ;-). Netreba sa obávať väčšej spotreby RAM-ky - v systéme je použitá lepšia správa pamäti a SuperFetch, ktorý pomocou prednačítavania pamäť využíva efektívnejšie a umožňuje rýchle spúšťanie aplikácií. Navonok sa teda zdá, že systém zahltil cez 512 Mb, v skutočnosti má však časť pamäte pridelenú a predpripravenú práve pre spomínané služby. Rovnako je prepísaný kernel, ktorý dokáže na rozdiel od predchodcu XP lepšie využiť viacjadrové procesory.

Všetkým týmto veciam aj svojim praktickým skúsenostiam s Vistou a softvérom prepotrebným pre filmársku obec sa budem venovať v príspevkoch v dohľadnej dobe. Nechcem nikoho presviedčať, že Vista je geniálna a mal by na ňu okamžite prejsť, chcem skôr pomocou svojich skúseností a argumentov dokázať, že to, čo sa o nej píše, sú bludy. Bludy, ktoré aj mňa najskôr pekne zmiatli a naštvali. Pretože ja som zákazník a mám právo si vybrať, ktorý softvér je pre mňa najlepší. Nemám chuť byť zámerne oblbovaný kadejakými bezpečnostnými expertmi, ani sfanatizovanými používateľmi Linuxu. A nenaletím ani Applu, ktorý mi chce nahovoriť, že keď používam PC, tak som nudný a nezaujímavý človek. Keďže neverím reklame, viem si odskúšať, čo je pre mňa najlepšie. Preto používam Office 2007 a Windows Vista.

DODATOK: Vista má samozrejme aj množstvo dier. Na tie sa tiež v budúcnosti pokúsim poukázať a odporučiť, ako ich zaplátať, prípadne sa im vyhnúť.

Podoby Pekla

Jednou zo základných tém, ktoré inšpirujú umelcov už dlhé storočia, je Peklo . . . preto nečudo, že počas vekov vznikli mnohé pôsobivé podoby pekla, najznámejšie sú hádam vyobrazené v Danteho Božskej komédii či na obrazoch Hieronyma Boscha (poprípade na CD Alice Cooper Goes To Hell) . . . aj filmári už viackrát načreli do hlbín Pekelných pre námety k svojim dielam . . . mňa zaujala (A preto sa s ňou chcem podeliť) vízia jedného mladého (narodený 1983) anglického animátora s dosť zvláštnym (a mne blízkym) zmyslom pre . . . "humor"? Tu je jeho film "Hell" a koho by to chytilo za srdce (či iný orgán), tak nech navštívi jeho stránku http://www.fat-pie.com/ a pokochá sa aj ostatnými dielkami.

a to je už spomínané peklo

Divý a Hravý 2: Smrť kamionistom (Pacientárium)

Prave som sa vrátil z nemocnice...na Braňovu prosbu pridávam druhý diel kultovej trilógie. V pokračovaní bol navýšený rozpočet na neuveriteľných 300 slovenských korún a okrem fúzov zdeluje aj znepokojivé posolstvo...

making of ... videoklipp roba pappa

tajm: 10:22

robov spovedala: Lucia Pauerová
matroš nakrútil: Maťo Turanovič
matroš postrihal: Filip Zbojek

Strih 2 - Cut 2 teaser

Hmmm... neurohlam ma potešil. Zároveň z toho mám obavy.

Potešil ma, ze sa konečne pustil do toho projektu. Zároveň ma zalieva strach z toho, aký to bude mať dopad. Nebojte sa, o moju kožu tu ide.

Ale asi zbytočne dramatizujem. Teaser:



Aj keď ... čo zlého sa môže stať?

Najistejšie bude, ak si neurohlama subscribnete na youtube ... o pokračovaní tohto projektu sa možno na Filming Zone nedozviete :-)

Cinematik 2007

Radostná to správa pre všetkých kinofilov, ktorí si radi pochutnajú na dobrých filmoch, radi sa zabávajú až do ranných hodín a nevadí im príjemné kúpeľné prostredie (pozor, tzn. kriticky málo smogu). Blíži sa druhý ročník piešťanského medzinárodného filmového festivalu Cinematik 2007. V termíne 4.-9.9.2007 sa odpremieta okolo 50 dosť zaujímavých celovečerákov, niekoľko kraťasov (napr. výber z českého Fresh film festu, alebo VŠMU), prichystané sú aj nejaké workshopy, koncerty, po horúcich filmových novinkách sa môžete schladiť na kúpalisku Eva, posedieť, podrinkovať a podymiť v Caribik stane (skorononstop). Zoznam filmov som prezeral ešte dávnejšie a oficiálny ešte nie je na stránkach www.cinematik.sk (objaví sa tam každým dňom), v pamäti mi ale utkveli také flicky ako Grindhouse, Black Book, či Sympathy for Lady Vengeance (normálneže v kine!) a určite sa tešte na zvýšenú koncentráciu zombíkov v sekcii Za hranicou kultu: Zombie!!!

Práve v duchu bezduchých sa bude uberať atmosféra festivalová o čom svedčí aj festivalový TV spot, ktorý sa má v týchto dňoch nasadiť do STV2. Natočil sa behom jedného dňa v kine Tatra:



Réžia, námet: Peter Czikrai
Kamera: Matej Šomrák
Strih: Filip Šustek
Hudba: Peter Kudlička
Produkcia: Marek Szold, Filip Zbojek
Grafika: Žlty
Masky: Vlado Wittgruber
Svetla a jazda: Igor Gubala
korekcie: Štúdio 727

Nuž a na záver sa priznám, že s Braňom Lengyelom pripravujeme festivalový videodenník. Ak nebudete môcť festival navštíviť osobne (že akože fyzicky), pričuchnúť k festivalovej atmosfére môžete aspoň prostredníctvom dennodennej cca. 5 min minirelácii, ktorú sa budeme snažiť čo najaktuálnejšie a najpravidelnejšie nahadzovať na jutub a stránky Filming Zone. A ešte sa priznám, že sa na to celkom teším. Aj tak všeobecne, na celý festival.

Mám takú tendenciu reklamu tomu robiť, lebo sa mi málokedy stáva, že som na prvom ročníku nejakého festivalu a sľubim si, že sa tam budem vracať každý rok. Nuž taký je Cinematik. Teda aspoň na mňa tak pôsobí.

Divý a Hravý part 1 (pacientárium)

Nedá mi neuverejniť prvý film Pacientária. Pri príležitosti straty hlavného herca (medvedíka Solzenycina) je to viac ako symbolické. Zmizol na Pohode a doposial je nezvestný, čím sa nakrúcanie záverečného dielu trilógie (Solzenycin a pád vesmíru) výrazne ohrozilo. Producenti filmu sa dokonca vyjadrili, že možno nikdy nevznikne. Každopádne, česť jeho pamiatke...

Polčas (Kevin Absolón)

Polčas. Prelomový kultový film od známeho režiséra Kevina Absolóna. Jedno zo zásadných diel slovenskej kinematografie, ktoré sa nedostalo do vysokoškolských skrípt snaď iba čistou náhodou...

Cliche - Nie som taký hlúpy (Dir. Dušan Bustin a Peter Skala)

Vskutku zaujímavé slovenské videoklipíky vznikajú v poslednej dobe. Klobúkom dole režisérom za tento počin:

Narodeniny

Semestrálne cvičenie 1. ročníka Ateliéru strihovej skladby nakrútil Mišo Vrbňák. Zadanie bolo NARODENINY a každý zo študentov sa s tým popasoval po svojom. Toto Mišovo video sa mi zdalo hodné toho, aby spatrilo svetlo internetu, takže ho linkujem.



Len podotýkam, že v hlavnej úlohe sa predstavil Filip, kameru robil Pišta Lelovič a zvyšok si poriešil sám Mišo. Film sa nakrútil za dvanásť hodín (vďaka dokonale pripravenému storyboardu), štáb sa skladal z troch ľudí. Použitá bola kamera Panasonic DVX100...

Noc filmových nádejí

A je to tu! To, čo bola komerčná Nova propagovať u nás v škole na Áčku, už natlačili aj Markíze, pretože je súčasťou CME. NA MARKÍZE BUDEME MAŤ MARATÓN ŠTUDENTSKÝCH FILMOV!

Mám z toho ale rozpačitý pocit. V prvom rade je chvályhodné, že sa čosi také deje. Konečne sa k filmom z našej a bystrickej školy (ak tam majú zastúpenie), samozrejme aj českým na čele s FAMU, dostane aj širšia verejnosť. V druhom rade je to alarmujúce: prečo musí verejnoprávnu televíziu zastupovať komerčná (ktorú tak nemám rád)? A do tretice: prečo to robia? Odpovedať si musí každý sám, otázne je, čo s tým narobíme. Asi sa musíme tešiť aj z toho mála priestoru, ktorý nám je vôbec pridelený. Takže dúfam, že budúci piatok (17.8.) sa im tie ich píplmetre prekrútia...

Videoklipp - Robo Papp - Len treba chcieť

Braňo nedávno načrtol, čomu sme sa v posledných dňoch venovali. Klipp pre Pappa. Bola to zaujímavá skúsenosť. Papp ma oslovil, že chce klip, že sa dohodol s Rothom, že by mu tam zahral a že vybavil luxusné autá, ktoré by tam chcel, ale nemôžme ich šoférovať, len na plošine prevážať.

Páčilo sa mi na tom, že Papp bol ochotný hrať "druhé husle" a dopĺňať tak Rothovu existenciu. Zaujímavý kontrast tvoria títo Robovia. Ja som akurát dal podmienku, že to celé bude hrané a že sa to bude odohrávať priamo v autopredajni s luxusnými autami. Chcelo to komparz - zákazníkov. Papp bol úžasný, pozháňal ľudí, prekvapil ma, že dokáže byť aj dobrým produkčným. Aj priestory vybavil. Ja som si akurát požičal zo školy pána Fifika a mohlo sa ísť nakrúcať. S Rothom som pred natáčaním komunikoval len mobilovo a mailovo, lebo chlapec shakespeara v Prahe hral. Mal si pripraviť vlastnú choreografiu, ktorú sme nazval PappRothový tanečný štýl. Vôbec mi ale nevadilo, že sa uvidíme až v deň natáčania. Malo ísť o spontánne PappRothové vyčíňanie a mal som pocit, že si rozumieme. Tak aj bolo.

Prenajali sa svetlá od Roba Kemeňa, jazda od Igora Gubalu, kamera Panasonic HVX200 z firmy AVdigital a 18.-19.8. sme krútili v klimatizovanej autopredajni v budove Lenovo (oproti Auparku na Einsteinovej). Hneď na úvod sme mali problémy so vstupom do predajne, lebo sa ukázalo, že majiteľ neposunul informáciu, že ideme krútiť, manager nás nepustil a majiteľ nezdvíhal telefón (už druhý deň). Nakoniec sa ale všetko vyriešilo a kvôli 4 hodinovému sklzu sme museli vynechať pár obrazov. Nuž ale tak to chodí. Počas natáčania pôsobí na štáb množstvo faktorov, ktoré znemožňujú filmárom zachytiť na filmové okienka (tentokrát sme natáčali fullHD priamo na externý harddisk) pôvodnú predstavu. Dá sa proti tomu bojovať len poctivou prípravou a pohotovými rozhodnutiami priamo na mieste.

Pappklipp

V týchto dňoch je v postprodukcii nový videoklip Roba Pappa. Režíroval a napísal ho Filip (za mojej asistencie), hlavnej úlohy sa zhostil skvelý Robo Roth. Nakrúcalo sa v bratislavskej predajni s luxusnými kárami, zámer však nebol nakrútiť prázdnu a nablýskanú R'N'B nádobku, ale mikropríbeh s filmovým rozprávaním. Ale to už v najbližších dňoch popíše Filip. Tu sú zatiaľ fotky z akcie:



Ja už len dodám, že atmosféra bola zaujímavá, vzhľadom na teplo a prostredie, v ktorom sa pracovalo, ale aj na účinkujúcich. Kameru robil Majo Kičák, kostýmy Lenka Sršňová a cameo si strihol aj pán Fifik... Všetko si to čoskoro budete môcť vychutnať vo filme o nakrúcaní, ktorý robila Lucia Pauerová s Maťom Turanovičom, a samozrejme aj vo finálnom klipe v najbližších dňoch...

Moby zdraví nezávislých filmárov

Moby uverejnil na svojej stránke vyše 60 skladieb, ktoré môžete použiť vo svojich filmových projektoch úplne zdarma. Jedinou podmienkou je, že projekt nemôže byť zárobkovo činný. Väčšinou ide o nepublikované šuflíkové skladby, ale nájde sa tam aj pár z jeho albumov 18, Play,alebo Hotel. Kliknite, vytvorte si užívateľské konto, vypočujte jednotlivé skladby a ak vám niektorá sadne do videjka ako riťka na šerblík, stačí vyplniť formulár (o aký projekt ide, v akej pasáži bude skladba použitá, kde všade bude vaše videjko distribuované, ...) a kliknúť na tlačítko download. Sranda chlapík, ten Moby. Rizpekt.

Bentley Rhythm Ace - Theme From Gutbuster

Keď už som pri tých videoklipoch ... takto to dopadne, keď sa stretne režisér, ktorý fajčí trávu s producentom, ktorý šňupe koks:

zZz - Grip

And now something completely different ... videoklip, ktorý ma najprv zmiatol, nadchol a k záveru aj trošku nudil ... potom som sa ale dočítal, že to bolo točené "live" počas úvodného otvorenia výstavy Nederclips (žeby festival holandských videoklipov?) a tým pádom som tomu odpustil tých pár nedostatkov, vďaka ktorým mi to prišlo k záveru nudné ... experiment hodný pozornosti.

Upozornenie! Blíži sa MRAK!

A akýže to mrak?

Mrak, to je nový výtvarnícky projekt, ktorého témou je komix.

Jeho hlavnou časťou sú dva workšopy určené pre záujemcov, fanúšikov, amatérov, skúsenejších, pisálkov, kresliarov, nekresliarov, skúsených výtvarníkov, širšiu verejnosť skrátka tých, čo si prídu zaTVORIŤ.

projekt M R A K vznikol v lete roku 2006, ako alternatívny priestor k neexistujúcemu komixu na Slovensku. Vymysleli ho Andrej Kolenčík a Miša Chmelíčková, za názov je zodpovedný Mišo Löwy. Neskôr sa pridali ďalší ľudia, ktorí momentálne spolupracujú na projekte. Jeho cieľom je dokázať, že na Slovensku môže existovať aj kvalitný a inteligentný komix, a nielen jeho braková forma, ktorá je zakorenená v povedomí väčšiny ľudí.

A prečo vás tým obťažujem? Lebo:

Prietrž mračien: na M R A K u bude aj prehliadka študentských animovaných filmov. Vo svetovej predpremiére budete mať možnosť zhliadnuť filmy z produkčných domov Pacientárium a Železobetón, ako aj výber toho najlepšieho, čo vzniklo na VŠMU za posledné roky...

A na ochutnávku prikladám Andrejov Kolenčíkov animák Izidor nahovorený pánom Stanom:


A viac na mrak.sk

Funding news

Podľa hovorcu Českej Filmovej rady Iva Mathé sa filmári v karlovarskom v hoteliu Pupp , za účasti premiéra Mirka Topolánka, podpredsedu Poslaneckej snemovne Lubomíra Zaorálka, ministra kultúry Václava Jehličku a ministerky Džamily Stehlíkovej , dohodli na riešení financovania filmu cez tzv. Diginovelu. Film by tak dostával tretinu z výnosov z dočasne obnoveného vysielania reklamy v Českej televízii a dve tretiny by boli určené pre Český telekomunikačný úrad na podporu digitalizácie. Systém by fungoval od roku 2008 a platiť by mal až do doby prechodu na digitálne vysielanie.

Írska filmová rada (IFB) oznámila novú schému podpory filmovej produkcie. 50% z financií investovaných filmovou radou do filmového projektu bude považovaných za investíciu producenta. Návratnosť investícií bude teda rovnomerne rozdelená medzi IFB a producenta. Schéma nazvaná "Interný koridor" nebude ovšem platiť pre príjmy z internetovej distribúcie. Príjmy z tejto oblasti budú smerovať len IFB. Na základe schémy "Externý koridor" rada umožní producentom dostávať pro rata podiel z príjmu ak producent urobí hotovostnú investíciu do produkcie alebo ak producent vykonal daňový odklad. Schéma bude platná od 1. júla 2007.

Posledné stretnutie milovníkov sovietskej poézie

Tak tu je video, ktoré už dlhšie sľubujem. Jedná sa o krátky film, voľnočasovú aktivitu, ktorou si naša novozaložená filmárska crew ROZKVET FILMS spríjemnila jedno nedeľné popoludnie.

Všetko sa začalo tak, že som pri vínku s Pilotsonom vymyslel, že by sme mali nakrútiť krátky skeč, aby sa nám neprášilo na techniku. Scenár som napísal za hodinku, samozrejme sa až na lokácii prišlo na to, že aj s techničákom ostal doma. Takže sa improvizovalo.
Miestom nakrúcania bol bratislavský Horský park, podarilo sa nám sem dotiahnuť šikovného kameramana Maťa Turanoviča a Pilotsonovu krajšiu polovičku, ktorá o 5 minút dvanásť vytvorila nepostrádateľný hmyz. A nakoniec si ešte aj zahrala.
Najväčšou hviezdou bol samozrejme budúci dvorný herec ROZKVETU, Marek Kundlák, ktorý sa role zhostil s úplnou vážnosťou a navrhol, aby sme vo filme spravili chyby.

Výsledok si môžete pozrieť, možno sa bude značne odlišovať od toho, ako som o ňom básnil. Je to možno aj tým zabudnutým scenárom, podľa ktorého sme si mali s Adelou zahrať. A možno naozaj chýba vysvetlenie toho Martina Šulíka. Treba to brať ako poctu. Ľudí, ako je on, je na Slovensku málo. V každom prípade ďakujem štábu, pretože sa do toho pustili a vytvorili fajn zábavu.
Nebudem už zbytočne kecať - užite si skvelú hudbu Pilotsona a úvodnú atmosféru intelektuálskeho "popoludnia"...

Projekt Overview - Havran - režijné zápisky

Časť JEDNA: Pre – produkcia

2. Štáb

Film je z hľadiska realizácie spomedzi všetkých umení a umeleckých diel najviac podobný divadlu. Má k nemu najbližšie z hľadiska organizácie umelecky výkonných participantov, čiže všetkých „umelcov“ a ľudí, ktorí sa na príprave finálneho výsledku podieľajú. Filmový štáb podobne ako pri divadle (vzhľadom k veľkosti projektu, produkcie a čakaného výsledku) pozostáva z množstva ľudí, ktorí zastávajú rozličné funkcie. Niektoré sú podobné – režisér, dramaturg, herci, maskéry . . . niektoré sa líšia (v divadle napríklad nie je strihač, kameraman, vo filme by dosť absurdne vyznievala úloha šepkára či inšpicienta). Dôležité ale nie je mať čo najväčší štáb najlepších profesionálov, ale obklopiť sa ľuďmi, ktorí sú pre projekt zapálení a s ktorými sa vám dobre robí, pretože aj keď to môže vyznieť príliš metafyzicky, vzťahy a nálada pri filmovaní a celej produkcii vytváraná ľuďmi v štábe sa na výsledné dielo prenesie a výrazne sa na ňom podpíše. Občas podá človek zanietený a zapálený s chuťou vydať všetko pre projekt, ktorému sa upísal, oveľa viac, ako síce zručný, no chladne a nezaujato pristupujúci profesionál.

Najideálnejšia je ale zlatá stredná cesta – nájsť ľudí šikovných, nadšených a približne rovnako naladených ako vy.

A nezabúdať na základnú vec – i keď hlavné slovo by mal mať režisér, dielo nestojí na ňom a bez celého štábu by bol stratený a mohol by si akurát tak brnkať.

Po krátkom poučkovitom úvode zasa vhupnem do praxe: realizačný filmový štáb pri našom filme HAVRAN bol podľa môjho značne subjektívneho pohľadu štábom snov.

Ako sa taký štáb organizuje, to celkom presne neviem. Určitú rolu tam zohrávajú medziľudské vzťahy, kamarátske odporúčania, najspoľahlivejší informačný systém „jeden chlapík, s ktorým som minule točil, pozná človeka, čo má kontakt na . . .“ a samozrejme transcendentálne (nemýliť si s prosto dentálnym) a vždy platné „Vrana k vrane sadá . . .“

Až sa na konci tohto procesu nie nepodobnému formovacím procesom pri zrode vesmíru ocitnete v skupine zhruba 20 skvelých a nesmierne talentovaných ľudí, ktorí sú odhodlaní spolu s vami pustiť sa do projektu a dotiahnuť ho do konca.

Touto skromnou internetovou cestou by som sa teda chcel celému štábu Havrana a všetkým, ktorí sa na jeho realizácii čo i malou časťou podieľali, poďakovať. Verím, že s mnohými sa pri ďalších projektoch a spoluprácach ešte neraz stretneme.

Pre mnohých (podobne ako pre mňa) to bol pri filme debut, a ak to hodnotím z tohto hľadiska, tak sme, myslím si, veru obstáli. Ako veľmi, to preverí divácka obec.

Z pohľadu scenáristu musím vysloviť istú malichernú poznámočku: je veľmi potešujúce (a značne to dvíha scenáristovo ego), keď vidíte, že vznik filmu na základe niečoho, čo ste vy sám napísali (v minulom diely sme si povedali, že sa to „niečo“ nazýva scenár), zamestnáva a v niektorých prípadoch nedáva spať toľkým ľuďom (horšie to už je, keď jedným z tých nespiacich ste aj vy sám – poznámka z pohľadu režiséra).

Na tomto mieste preto patrí ešte jedna veľká ďakovačka tým, ktorí pristúpili na krkolomnú cestu za sfilmovaním tohto scenára, i napriek návalu vlastných neľahkých poviností.

Keďže náš milý HAVRAN bol dobovka, výstupný ročníkový film 2. ročníka až dvoch odborov a šlo sa na materiál, to všetko sa podpísalo na veľkosti produkcie, ktorá bola na študentské pomery celkom slušná. A veľkosť produkcie a nároky, ktoré tento film so sebou niesol, sa zasa prejavili na štábe, ktorý okrem základných filmárskych funkcií (ktoré sa študujú na FTF VŠMU) ktorými sú kamera, strih, zvuk, réžia, scenár a dramaturgia a pochopiteľne hercov (odbor filmové herectvo sa síce na FTF neštuduje, ale máme k dispozícii všestranne talentovaných hercov a študentov herectva z divadelnej fakulty) vyžadoval aj špecializované funkcie ako napríklad maskérka, kostymérka, scénografky a potom asistentov kamery ako ostrič, osvetľovač (vrelá vďaka Pišta – Štefan Bučka, druhý ročník kamera) či grip (naše diky Igorovi Gubalovi).

Čo mne osobne prinieslo veľkú radosť je, že filmovanie tohto projektu (a v poslednej dobe evidujem, že takýmto smerom sa uberá čoraz viac projektov z našej fakulty) spojilo organicky nielen filmovú a divadelnú fakultu (nielen cez hercov, ale napr. aj cez baby scénografky), ale aj VŠVU (kostymérky Lenka Sršňová a Milota Krajinčáková a sochár Samuel Benčík, ktorý vytvoril skvelú a veľmi dôležitú rekvizitu). Hádam prepojenia všetkých umeleckých škôl bude v budúcnosti ešte väčšie a spolupráca bude prekvitať.

Samozrejme, okrem základného štábu by film nikdy, naozaj nikdy nevznikol bez nesmierneho množsta ľudí, ktorí poskytli priestory, elektrinu, ubytovanie, rôzne povolenia, rekvizity a podobné veci. (Tu musím všetkým uvažujúcim nad miestom natáčania do pozornosti ponúknuť magické mestečko Banská Štiavnica).

Citujúc štýl „Samka Táleho“ z mojej obľúbenej „Knihy o cintoríne“: Už nemám, čo by som o štábe napísal. (Dalo by sa písať donekonečna o zážitkoch, ktoré sme pri filmovačke zažili, rozpisovať sa o jednotlivých ľuďoch, ale to je zbytočné – o ich kvalitách bude svedčiť výsledný film, ktorý už čoskoro uzrie svetlo sveta, takže sa môžete tešiť, a o nich/nás samotných dokument o natáčaní, ktorý bude k dispozícii spolu s filmom HAVRAN).

A podobne, ako poznamenal John Lock v úvode svojej Rozpravy o ľudskom rozume, mi dovoľte skončiť želaním: „Kiež by ste mali aspoň spolovice také potešenie pri pozeraní Havrana, ako sme mali my pri jeho natáčaní, neľutoval by som celú našu vynaloženú námahu!“

Michal Baláž

Joan As Police Woman

Dnes mi to nedalo a tak sa musím podeliť aj ostatnými o svoj nový objav. Našiel som klipy od speváčky s anjelským hlasom - Joan a prehrávam si ich dookola. Majú neuveriteľnú atmosféru (najmä Eternal Flame) a spolu s hudbou vyvolávajú obrovskú závislosť (stačí si prečítať komentáre). Samozrejme som si hneď zaobstaral jej album Real Life z minulého roka a som veľmi príjemne prekvapený. Wow.


Eternal Flame


The Ride

Ako sa zjazviť

Nechutné. Ale o to ide. Ja osobne nie som veľkým vyznávačom gore efektov. Aj táto fotka ma najskôr znechutila, kým som neprišiel na to, že to je maskérsky trik. Komu sa už vrátila chuť a s ňou aj zvedavosť ako sa dá takáto jazva vyrobiť, následujte tento link.

Niečo pre každého šoféra

Mam rád kreatívne reklamy. O to viac, keď sú technicky špičkové a prinášajú vtip, alebo šok. Účelom nasledujúcich reklám je šoková terapia a zamyslenie sa nad tým, aký má naše jazdenie (prípadne prekročenie rýchlosti) vplyv na ostatných.

Nebolo by na škodu, keby sa podobná kampaň zamerala aj na slovenské cesty.







Ďakujem kolegom v MEDIALNE.SK, že to našli...

Artfilm 2007: tvorivá dielňa Nika Powella

Spoluzakladateľ jednej z najvplyvnejších skupín svetového zábavného priemyslu Virgin Group, producent a scenárista Nik Powell z Veľkej Británie usporiada na XV. Medzinárodnom filmovom festivale Artfilm tvorivú dielňu na tému Jedenásť fatálnych chýb, ktorých sa dopúšťajú mladí scenáristi v Európe. Uskutoční sa 24. júna od 14:00 do 17:00 v aule hotela Most slávy v Trenčianskych Tepliciach.

Workshop je určený najmä poslucháčom scenáristky a dramaturgie filmových škôl. Pre prihlásenie sa na tvorivú dielňu Nika Powella stačí, aby záujemcovia najneskôr do 8. júna potvrdili svoju účasť e-mailom na adresu festivalu - artfilm@artfilm.sk.

Nik Powell začiatkom sedemdesiatych rokov založil s Richardom Bransonom spoločnosť Virgin Records. V priebehu desiatich rokov sa z malého zásielkového obchodu s hudbou stal multimiliónový koncern.

V roku 1982 Powell založil spolu so Stephenom Woolleym spoločnosť Place Productions, kde bol výkonným producentom pre všetky produkcie, vrátane oceneného filmu Spoločnosť vlkov Neila Jordana. Na Oscara bol nominovaný jeho film Mona Lisa, ktorý zvíťazil v Cannes. Oscarom bol ocenený ďalší jeho film Hra na plač.

V roku 1992 Powell a Woolley založili Scala Productions, kde vyrobili Neónovú Bibliu Terenca Daviesa, na Oscara nominovaný a Zlatým glóbusom ocenený Tichý hlas Marka Hermana v hlavných úlohách s Michaelom Cainom, Brendou Blethyn a Ewanom McGregorom, a tiež Posledné objednávky Freda Schepisiho s Michaelom Cainom, Bobom Hoskinsom, Helenou Mirren a Rayom Winstonom.

V septembri 2003 Powell prevzal post riaditeľa Národnej filmovej a televíznej školy (NFTS) v Londýne. Od roku 1996 je členom predstavenstva Európskej filmovej akadémie a prijal ponuku, aby sa po smrti Humberta Balsana stal výkonným predsedom predstavenstva až do ďalších riadnych volieb.

K ďalším filmom, na vzniku ktorých sa Nik Powell podieľal ako producent alebo výkonný producent patria:
Backbeat, 1994 (executive producer)
Waterland 1992 (executive producer)
Hardware (M.A.R.K. 13), 1990 (executive producer)
Absolute Beginners, 1986, (executive producer)

tlačová správa

Project In Progress - VŠMU - Čakanie na nič ... - produkčné zápisky

Tento víkend sa točilo Čakanie na nič ... - absolventský kameramanský film Seana Grimaldiho. Seanova diplomovka rieši digitálne kamery a tak sa rozhodol svoj film zriešiť digitálne. Z Barrandova sme si požičali JVC stovku s 35mm adaptérom na filmové objektívy mini35 od firmy P+S, sadu filmových objektívov, kompendium, bočné ostrenie. Jimmy Jib sme si zapožičali z produkčnej firmy LUX. Jazdu od Igora Gubalu. Keďže sme plánovali točiť v noci a na ruinách bývalých bratislavských hydinárskych závodov, nebolo inej možnosti ako prenajať si agregát. Doteraz bývalo školským zvykom požičiavať si agregát z Barrandova za 8.-10.000 Sk/deň. Nedávno prišla na Slovensko firma Energy Rent, ktorá ponúka agregáty o výkone 9kW až 370kW. Najlacnejší ponúkajú od 1500 Sk/deň. Svetlá sme mali prenajaté od Róberta Kemeňa. Zbrane a militantné doplnky sme si požičali z army shopu Muničák (na Radlinského 39) - požičanie stojí 20% ceny zbraní, pri zapožičaní sa musí zložiť záloha vo výške plnej ceny zbraní. Gumených penisov sme kupovali v sex shope. Zapožičanie nebolo možné, v jednom sex shope nám kulturista s korzetom predal gumeného penisa so študentskou zľavou (z 1100 na 750 Sk). Už sa neviem dočkať na reakciu Biskupičovej, keď odovzdám vyúčtovanie. To je zatiaľ všetko, užite si fotečky:

Project Overview - Havran - scenáristické zápisky

Časť JEDNA: Pre – produkcia

1. Scenár

Napísať scenár je najľahšia vec na svete. Potrebujete buď pero a papier (ak ste klasik a všetko si robíte rukou) alebo aspoň trošku výkonný počítač (ak ste moderný človek a radi nechávate, aby za vás makali mašinky).

A napíšete „SCENÁR“. Myslím to doslovne. Áno, slovo „scenár“ nie je naozaj ťažké napísať. Je to skoro také jednoduché, ako napísať akékoľvek iné slovo. Napríklad „HRAČKA“ alebo „FUTBAL“, dokonca to je jednoduchšie, ako napísanie niektorých zložitejších slov ako „SUBKULTÚRA“ či „PARAMETRÁLNY“.

Lenže ak pod scenárom nechápeme len jedno slovo (a, priznám sa, jednoslovný scenár som ešte nevidel ani o ňom nepočul), ale súbor niekoľkých slov a viet, dávajúcich dohromady aspoň aký-taký viacmenej uspokojivý zmysel a význam, je to už ťažšie.

Problém je so samotnou podstatou scenára. Čo je vlastne výsledný scenár? Zo scenára vznikne film. Film je uzavreté autonómne umelecké dielo ako napríklad obraz či román. Scenár je časťou tohto diela. Ako je časťou obrazu . . . a tu sa pri podobných úvahách zadrhávam. Akou analógiou k obrazu môže byť scenár? Nápad? Námet obrazu? Zobrazovaná vec? Aj pri románe je to ťažké. Pri piesni by to mohol byť text piesne – aj keď niekedy sa za texty piesní berú hotové básne, či naopak, texty sa berú ako básne. A aj keď filmové scenáre dnes už vychádzajú aj knižne (ak sa jedná o scenáre nejakého významného autora či scenár k nejakému výnimočnému filmu), aj tak je podľa mňa veľmi sporné, čo to vlastne ten scenár je a kam ho zaradiť.

Lenže prejdem od teórie k praxi – k mojim skúsenostiam z písania konkrétneho scenára, ktorým je scenár ku krátkemu filmu „HAVRAN“ - ročníkovému cvičeniu 2. ročníka ateliéru kamery a ateliéru strihu na FTF VŠMU.

Pred začatím uvažovania nad námetom samotného scenára bolo treba vziať do úvahy tri faktory a v podstate jediné tri limity a tvorivé obmedzenia (ku ktorým sa neskôr pridalo štvrté, keďže pôvodne to malo byť len ročníkové cvičenie kamery až o čosi neskôr aj strihačský film):

1. zadanie ročníkového filmu 2. ročníka kameramanského ateliéru je „Sen, predstava, fantázia“
2. točené bude na materiál (16 mm film), ktorého bude obmedzené množstvo (škola zabezpečuje 2 rolky po 10 min.) takže dĺžka filmu je striktne obmedzená
3. selfproduction alebo „pomôž si, ako vieš“

Prvé obmedzenie sa vzťahuje k samotnému obsahu scenára, ďalšie dve sú skôr realizačné a určujú akúsi podobu scenára (teda aby to nebol rozsiahly rozkošatený príbeh s tuctom postáv, motívov a aby sa nejednalo o nejakú produkčne náročnú a vysokorozpočtovú záležitosť).

Štvrtou požiadavkou, ktorú vniesol strihač, bolo vlastne zadanie, ktoré určuje katedra strihu pre svoje ročníkové filmy v druhom ročníku:

4. paralelná montáž, téme: Čas čakania

Keď ma Timo (Timotej Križka, kameraman) poprosil, aby som mu so scenárom pomohol, potešil som sa, pretože akékoľvek výstupy našej katedry (Dramaturgia a scenáristika) s drobnou výnimkou účasti našej katedry na tímových cvičeniach, majú veľmi malú a nepravdepodobnú možnosť realizácie a sfilmovania (ročníkový scenár druhého ročníka, zatiaľ čo ostatné katedry produkujú filmy do desať minút – každá svoj, je stredno až dlhomentrážny film o minutáži cca 60 minút – v rámci druhého ročníka nebude zrealizovaný nikdy, v rámci budúcnosti to závisí len na snahe samotného scenáristu), takže pokiaľ práce písané na našej katedre slúžia skôr na to, aby sme sa naučili pracovať napr. s adaptovaním, aby sme obsiahli celú škálu od krátkych až po celovečerné filmy behom prvých troch rokov, jedine práce písané pre iné odbory nám môžu poskytnúť aj satisfakciu a poučenie, ktoré prináša prax. A to poučenie je nesmierne cenné.

Dobre, takže som súhlasil, povedal som Timovi „Jasné, spoľahni, napíšem ti taký scenár, že z toho všetci padnú na zadok!“ čo hovorím vždy, pretože (okrem toho, že v to tajne verím a vždy dúfam) to pomôže ľuďom okolo mňa vzbudiť dôveru v moje schopnosti a utvrdiť ich v tom, že si oslovením mňa vybrali dobre a jednako to pomáha mne – utvrdiť moju sebadôveru v moje schopnosti a v tom, že moje oslovenie bola dobrá voľba.

Ale po prvom nadšení a niekoľkodňovom nadchýňaní sa nad tým, že na „sen – predstava – fantázia“ sa môže vymyslieť hocičo, že urobíme „riadnu lynchovskú haluz“ alebo nejaké dobré „psycho“ či dačo podobné, príde drobné precitnutie: môže sa urobiť všetko, ale musí sa urobiť niečo! Lenže čo?!

Jedna zo základných otázok scenáristu: Čo? Respektíve: O čom?

V tomto bode prichádza jeden element, ktorý sa veľmi ťažko racionálne vysvetľuje, ktorý i tí najlepší scenáristi majú problém nejako ozrejmiť: inšpirácia.

A preto nemôžem presne odôvodniť prečo, kedy a ako sa zrazu objavil nápad urobiť Havrana od Edgara Allana Poea. Možno má na tom zásluhu samotná báseň, ktorá je niečim výnimočná, ktorá dlhé veky inšpirovala, inšpiruje a určite aj bude inšpirovať nejedného umelca, maliara, spisovateľa, hudobníka a filmára – stačí sa pozrieť na wikipediu a na kapitolu The Raven in popular culture.

Takže Havran. Lenže ako k nemu pristúpiť? Je to predsa len lyrická báseň. Existuju tisíce prekladov, interpretácií a diel na Havrana odkazujúcich. Urobiť adaptáciu tak známej lyrickej básne je dosť krkolomná záležitosť. Tu mi prišiel na pomoc samotný autor básne Edgar Allan Poe. Pretože okrem samotnej básne ma už dlhší čas inšpiroval aj jeho rozporuplný život a Edgar sám ako osobnosť, ako akýsi prototyp romantického umelca, rozorvanej, trpiacej a túžiacej bytosti. A na jeho živote je jednou z najzaujímavejších kapitol jeho záhadná smrť, ktoré je dodnes predmetom sporov a polemík. Jeho telo v bezvedomí sa našlo na ulici v Baltimore, v cudzích šatách, opitý, bol prevezený do nemocnice, kde mu zistili niekoľko chorôb okrem iného besmotu, tuberkulózu, rozklad pečene a ktovie čo ešte. Zomrel v nemocnici o niekoľko dní neskôr – počas posledných dní sa len zriedkakedy prebral k vedomiu, počas ktorého opakovane volal meno „Reynolds!“ - dodnes sa nepodarilo zistiť, koho tým myslel (herca Burta Reynoldsa asi ťažko).

Takže nám s Timom napadlo – čo tak spojiť jeho búrlivý život a konkrétne jeho podivnú smrť s jeho básňou? A pri všetkej úprimnosti, neprišli sme na jediný dôvod, prečo nie?

A tak bol na svete nápad, námet: umierajúci umelec v delíriu, ktorému sa pred smrťou zlievajú spomineky na uplynulý život s básňou, ktorú napísal a ktorá podľa našej interpretácie znamenala pre neho viac, než len nejaká rýmovačka.

Mohlo sa začať písať. A aj sa začalo. Niet dymu bez ohňa – niet scenára bez témy. Témou, Timovi aj mne bytostne blízkou, bola nenaplnená túžba, samota z nej vyplývajúca a utrpenie umelca, ktorý hľadá stratenú múzu – to všetko dokopy. Túžba ako hnacia sila umenia, ale zároveň základná deštrukčná sila umelca. A zároveň aj akýsi hold Edgarovi, ktorý toto všetko stelesňoval a pretrpel si to aj za ostatných umelcov, ktorí prišli na podobné veci oveľa schodnejšou a menej živelnou cestou.

Proces písania sa opisuje azda ešte ťažšie ako proces inšpirovania sa.

To si skrátka sadnem . . . .a píšem. Ako ťažný kôň, keď za neho v lese zavesia pár klád, dajú mu klapky na oči a kým to nedotiahne na miesto určenia, kým to nevytiahne z lesa, tak ťahá a ťahá.

Na konci sa potom nachádza prvá verzia scenára. A nasleduje fáza „ŠIMON ONDRUŠ“.

Fáza ŠIMON ONDRUŠ je pomenovaná podľa Šimona Ondruša (kto by to bol čakal). Šimon Ondruš je môj dvorný dramaturg (nemýliť si s dvorným šašom – ani s ničím iným dvorným, ja totiž vôbec nemám dvor). Fáza prebieha asi tak – prvú verziu scenára ukážeme Šimonovi, Šimon si ju prečíta a potom vám (teda mne) povie, čo si o tom myslí a prečo to je zle. Čo tomu chýba, čo tam nie je a malo byť. Po tejto fáze bezprostredne nasleduje zasa písanie, ktorého výsledkom je druhá verzia scenára. A keď s ňou je akotak spokojný aj Šimon, páči sa aj Timovi, aj Šarlote (Šarlota Švarcová – najlepšia produkčná) a prejde aj konzultáciamia (v tomto prípade s Katkou Molákovou), scenár je na svete.

Nie je to konečná podoba, iba akási finálna verzia, na ktorej sa ešte pracuje a ktorá sa vyvíja v podstate až do okamihu, kým je natočený celý materiál (a dokonca aj potom). Niečo sa prepíše, pozmení, doplní, sú to však poväčšinou kozmetické úpravy (a dosť často aj kompromisy v ústrety realizačným požiadavkám). Jadro však ostáva pevné a nemenné. Je to literárny scenár.

Túto verziu literárneho scenára (vo veľmi miernej užívateľsky pozmenenej podobe) máte sprístupnenú a môžete si ju prezrieť, prečítať.

Michal Baláž

flešňjúz [3o.o5.o7]

Dnes, 30. mája, sa v rámci pásma experimentálna hudba - priestorový zvuk - kino pre uši uskutoční o 19.00 v Komornom štúdiu Slovenského rozhlasu koncert Philippeho Blancharda, známeho aj pod pseudonymami Denier Du Culte, Pierre Bouchet a Felipe Caramelos. Zaznejú kompozície Se prohibe cantar (2007, sprevádzaná projekciou) a La Boîte de Pandore (1986). Vstup je zdarma.

Mjuzyk Inspirejšn: Stop motion music + nábor potešiteľov

Rozhodol som sa založiť novú rubriku Mjuzyk Inspirejšn. Mám rád hudbu a hudbu v spojení s obrazom obzvlášť. Táto rubrika bude informovať o šikovných produkciách spájajúcich hudbu a pohyblivý obraz.

Teraz veľa roboty, ale v júni plánujeme konečne upratať živelne vzniknuté rubriky. Zopár zrušíme a pribudnú nové. Zatiaľ sa formuje partička prispievateľov. Za chodu zisťujeme o čom a ako nás baví informovať ľudí, ktorí zdieľajú spoločné hobby - ľúbia točenie.

A keď už sme pri tom formovaní - radi do svojich radov prispievateľov privítame ďalších roztočených zdieľačov. Vymyslite si rubriku a ľubovoľnou formou potešte súkmeňovcov všakovakými filmárskymi užitočnosťami.

Ja osobne som zistil, že "potešenie" je skratkou slovného spojenia "vzájomné potešenie". Ale to zistil každý. Takého ešte nevyrobili, čo v živote nepotešil. Každý má v sebe skrytého potešiteľa.

Star Wars v období nemého filmu

"Sennet zoskupil armádu komikov, z ktorej vyberal obsadenie jednotlivých filmov; pre každého predstaviteľa určil typ so stereotypnou maskou a kostýmom. Komika sa poväčšine zakladala na miernom zveličení fyzických zvláštností postavy. Jemnejšiu komiku zastupovala karikatúra spoločenských typov a kontrast medzi postavou a jej správaním sa.

Sólisti a sbor majú tu rovnakú úlohu: systematicky, zámerne či náhodne, robiť neporiadok. Všetci zúčastnení sa dostávajú do víru tajfúnu, ktorého blízkosť nikto netuší. Nielenže mierumilovný stretáva ihneď násilníka, ktorý ho chce zničiť, ba i neživé predmety sa búria proti človeku. V takýchto pasážach vytvárajú keystonovské komédie najzákernejšie efekty.

Technické vymoženosti 19. storočia sa oslobodzujú od nadvlády človeka a obracajú sa proti svojim vynálezcom. Tento chaos vrcholí v bitke s tortami a vo veľkej finálovej naháňačke, v dvoch rituáloch veselej ničivej sily. Avšak deštrukcia nemá v sebe nič temné, vyzýva diváka, aby sa zúčastnil na zničení civilizácie. „Surrealizmom bez sĺz“ nazval anglický autor štýl „slapstick comedy“. „Ako zlostný vietor trháme vankúše mrakov a modlitieb a pripravujeme veľké divadlo zániku, požiaru, rozkladu“ – tieto postuláty Tristana Tzaru v „Manifeste dada“ z roku 1920 uskutočnila „slapstick comedy“ so smiechom už o päť rokov skôr."

E. Patalas - Dejiny svetového filmu

Škoda Fabia "Cake" (dir. Julie Andrews)

Upozornenie!!!
Nempozerat nalačno!!!

Zuzana Liová ocenená v Cannes

Slovenská scenáristka Zuzana Liová, pôsobiaca v Ateliéri dramaturgie a scenáristiky na FTF VŠMU, získala v Cannes cenu Krzystofa Kieslowského TVP Award 2007 za svoj scenár DOM. Táto cena sa prvýraz udeľovala skúseným scenáristom z východnej a strednej Európy. Je súčasťou workshopu ScripTeast, ktorý je zameraný na prekonanie bariér, s ktorými sa scenáristi z tohto regiónu stretávajú. Zároveň medzi nimi podporuje súťaživosť a predstavuje ich európskym producentom.

Zuzana v súťaži porazila jedenásť konkurentov z piatich ďalších krajín. Jej scenár vybrala porota v zložení: Simon Perry, Antoine de Clermont-Tonnerre, Agnieszka Holland, Maciej Karpinski, Antonio Saura, Manfred Schmidt a Dariusz Jablonski.

Úspešnej autorke gratulujeme a držíme palce pri ďalšej tvorbe...

Firma Sunteq ponúka voľné pracovné miesta

Reality show pre filmárov

Na americkej televíznej stanici FOX včera spustili prvú reality show zameranú na amatérskych filmárov - On The Lot. Prihlášku s priloženým filmom poslalo 12000 filmových nadšencov. Do reality show nakoniec vybrali 50 súťažiacich, ktorých bude každým týždňom ubúdať. Porotcami sú režiséri Garry Marshall (Pretty Woman), Brett Ratner (X-Men 3) a herečka/scenáristka Carrie Fisher(ová). Víťaz nakoniec podpíše zmluvu so štúdiom Dreamworks na natočenie celovečerného hraného debutu. Hlavným producentom reality je duo Spielberg/Burnett.

Reality Show môžete sledovať na oficiálnej stránke. Ak nemáte prístup k dostatočne rýchlemu internetovému pripojeniu, na blogu Film Flap nájdete príspevok o priebehu prvej epizódy.

Spomienky na VŠMU v rokoch 1988-1989

Začiatkom mája som uverejnil VŠMU študentský film Fabrika - filmové cvičenie 3. ročníka FTDT z roku 1989 v réžii Roba Mela pod pedagogickým vedením Martina Slivku. Neskôr som sa na Roba nakontaktoval a poprosil ho, aby spísal svoje spomienky na štúdium a realizáciu filmu Fabrika.

VSMU - filmova fakulta v rokoch 1988-89 ked som tocil Fabriku

/film 3.rocnik FTDT/


Keď dnes počujem ze je na škole jedna amatérska digi kamera tak vidím že sa vlastne nič za tých skoro 15 rokov nezmenilo. Študenti stále nadávajúci na nedostupnosť techniky a preberajuci realizacne problemy boli typickym ukazom vo vsetkych kaviarnach a krcmach okolo ventruskej kde vtedy filmova fakulta sidlila.

Aj vtedy bola na skole len jedna funkcna filmova kamera - 16mm francuzska Beaulieau, stara asi 10 rokov a jedna VHS-C - na tu dobu absolutny technicky zazrak. Vsetko ostatne bolo za uplatky, "flase", protekcie a znamosti z STV.

Na fabriku sme si vydupali nevidany rozpocet ,uslim ze 15000 korun - a vdaka externym studentom produkcie ktori mali na starosti vyrobu sme dokonca mali zvukovu kameru Eclaire aj s Nagrou co pre nas predstavovalo uplny vrchol blaha.

Ale vsetka ta nedostatocnost a imrovizacia bola pre nas vlastne obrovskym prinosom a bola to jedna z veci ktore nam dali na skole najviac. Schopnost poradit si s minimom a za vsetkych okolnosti. Museli sme sa naucit remeslo a to skoro vo vsetkych odboroch - takze sme zvladli kameru, strih, zvuk a to jak technicky, technologicky a snad aj esteticky. Pamatam sa ako som zapasil s prepisom zvuku z Nagry na 16mm magnet pas na ozrutnom stroji firmy Klang, v miestnosti prepisu zvuku od ktorej mi kluce tajne pozicali na dispecingu za flasu vina ci ako sme z odpadu vyberali pouzite pasy 16mm magnet filmy na ktore sme nahravali zvuk.

Pri vsetkej tej imrovizacii a amaterizme to bolo obohacujuce a prinosne. A v kombinacii s niektorymi osobnostami zo skoly to vlastne bola vyborna skola - aj ked sme ju absolvovali z casti este za komancov ta atmosfera bola nezabudnutelna.

Hlavnou postavou bol samozrejme profesor Slivka, ktory okrem uzasneho rozhladu v teorii filmoveho jazyka suploval aj dejiny filozofie, umenia, estetiky .... a dokazal ich podat v kontexte a naozaj putavo a erudovane. Ci uz na prednaskach alebo vo vinarni U Bulhara.

Druhou uzasnou osobnostou bol pan Alexander Strelinger kameraman kratkeho filmu, vdaka ktoremu sme zvladli vyborne technicku aj esteticku stranku nielen kamery a fotografie ale aj strihu aj zvuku. Bolo to casto za cenu neustaleho prerabania fotoscenarov a kamerovych cviceni ... ale efekt to malo nezanedbatelny.

Ostatnych par dalsich pedagogov boli skor ludia ktori dotvarali pohodovu a prijemnu atmosferu na skole ... no a nakoniec par tragikomickych figurok - "pedagogov" ktori boli bud urceni na vyuku predmetov typu "teoria propagandy" pripadne predmetov ktore aj mohli byt prinosom keby ich vyucovali pedagogovia a nie klauni.

No a na zaver: samozrejme nasa "mamka" pani Marika Rebrova, ktora viedla studijne oddelenie a bez ktorej by sme boli vsetci strateni ;o)

robo melo

Free animované texty pre After Effects

Ak si chcete osviežiť videjko nejakým zaujímavým animovaným textom a rozumiete si s After Effektami, táto správička vás poteší: statný to chlapík menom Anvel na svojich stránkach zadarmo sprístupnil 29 textových animácií. Stiahnite si ZIP súbor, rozbalte ho a súbory otvorte v Afer Effects 7.0 (spustiteľné aj s CS3 verziou). Keďže súbory sú AE projekty, dajú sa ľubovoľne prispôsobovať vašim predstavám.

Project In Progress - VŠMU - Havran - fotečky

Posielam srdečné pozdravy z Banskej Štiavnice. Budem stručný, lebo je tu krásne a o chvíľu sa ideme chystať na poslednú natáčaciu noc (a predtým ešte musíme stihnúť poupratať po výbornej poobedňajšej grillpárty).

Včerajšie (resp. dnešnonočné) natáčanie sa podarilo úspešne zvládnuť. Držíme si palce, aby dnes v noci nepršalo a aby sa nám podarilo dotiahnuť produkciu do úspešného konca. Ako som sľúbil, posielam zopár fotečiek:

VŠMU project - Havran - 4. shooting day - maj 2007

AVdigital presents ...

Okrem Havrana sa produkčne podieľam aj na magisterskom kameramanskom cvičení Shauna Grimaldiho s pracovným názvom Čakanie na nič. Shaunova diplomová práca je o digitálnych kamerách a tak sme sa rozhodli točiť na digitál a ušetrené peniaze radšej investovať do jazdičiek a žeriavikov. Obehol som si preto pár distribútorov digitálnych kamier a zisťoval podmienky prenájmu.

Navštívil som Milana Vaľka z firmy AVdigital, distribútora Panasonic techniky. Zisťovali sme, či sa dá zapožičať HVX200. Prenájom na deň je 3000 Sk, harddisk 1600 Sk, prídavná baterka 150 Sk a ku kamere sa dá ešte zapožičať kompendium, klapky, bočné ostrenie, filtre, statív. Keďže ide o školský projekt, potešilo ma, že sa vieme dohodnúť na zľave.

Ešte viac ma potešila správa, že sa chystajú distribuovať na Slovensko M2 cinema lens adapter firmy Redrockmicro.

Najviac ma ale potešila informácia, že klesla cena HVX200 na 150000 Sk. Za zľavnených 50000 Sk sa dá dokúpiť použitý 100GB harddisk, ktorý sa používal na natáčaní reality show Celebrity Camp.

Na DVXuser sa objavil článok o panasonickej novinke HPX 500 First Look. Dodatočne som mailoval p. Vaľkovi, aby zaslal info o distribúcii na Slovensku, preposielam odpoveď:

HPX500 budeme mat u nas cca v Juli a bude k dispozicii aj na zapoziciavanie. Cena za kameru s hladacikom a 4x16GB P2 bude cca 550 000Sk bez DPH. Hovori sa aj o 5 rocnej zaruke. Objektivy HD su zatial v cenach cez 500 000Sk ale je pripravena aj nova sada lacnejsich objektivov ale zatial nemame este na ne ceny. HPX500 uz na Slovensku niekolko ludi otestovalo a vsetci boli vyslovene nadseni, co nas velmi tesi a nemozme sa dockat kedy bude kamera tu aby sme uz zacali aj predavat.

Project In Progress - VŠMU - Havran

Celý tento týždeň sa produkuje jedna vážna filmovačka - FTF VŠMU kameramanské cvičenie Tima Križku pod autorským vedením Miša Baláža (scenár, réžia). Je to historické, je to o Allanovi Edgarovi Poeovi ako na sklonku života píše svoju najslávnejšiu báseň Havran, je to na 16mm film, má to skoro 20 členný štáb, už známeho herca Přemeka Boublíka a hlavne - má to veľký potenciál (ba priam až internacionálny). Ja sa na tom spolu so Šarlotou Švarcovou podieľam produkčne. Teraz beháme po historických interiéroch mesta Bratislavy a cez víkend sa presúvame točiť exteriéri do Banskej Štiavnice. Točí sa v noci a cez deň mnohí z nás pracujú, čiže jeden killing week. Ale neverili by ste, koľko energie sa dokáže v človeku nazbierať, keď robí to čo ho baví.
Dnes v noci beriem so sebou foťák (ale nebojte sa, všetko sa to poctivo dokumentuje, tešte sa na veľkofilm o filme) a tak koncom týždňa uzriete na tomto blogu aj nejaké znakrucaňja fotečky. Skúsim tak vynahradiť nie úplne pravidelné prispievanie článkov.

CELTX - free písanie scenárov

Pán Labík pred niekoľkými dňami zverejnil na školskom webe link na jeden skvelý program na písanie scenárov. Najúžasnejšie na ňom je to, že je to voľný softvér, ktorý ale smelo dokáže konkurovať (a v mnohom aj prekoná) profesionálnym plateným riešeniam typu Final Draft.
Celý program sa dá bez problémov stiahnuť z oficiálnej webstránky www.celtx.com, inštalačný balík má zhruba 10Mb. Podporované sú operačné systémy Mac OS, Windows aj Linux. Pri inštalácii sa dá vybrať z niekoľkých jazykov, vítaná je v tomto prípade čeština. Program hneď po nainštalovaní prekvapí príjemným a jednoduchým uživateľským prostredím a množstvom funkcií. Predstavím Vám najzaujímavejšie z nich.

Najdôležitejšou funkciou je určite písanie scenára. Obsiahnuté nástroje umožňujú pracovať veľmi efektívne a dovoľujú autorovi, aby sa zameriaval hlavne na konkrétne písanie. Veľmi dôležitá je v prípade väčšieho projektu prehľadnosť, tá je vytvorená jednak prehľadným usporiadaním scén, prácou s kľúčovými postavami a ich charakterizáciou, rekvizitami a exteriérmi. V praxi to potom vyzerá tak, že je veľmi jednoduché vkladať do textu dopredu zadefinované objekty a následné jednoduché a efektívne písanie scenára aj jeho následné upravovanie.

Ďalšími užitočnými funkciami sú vytváranie storyboardov a produkčnej organizácie celého nakrúcania. Po zaregistrovaní program ponúka možnosť konzultácie scenárov v internetovej komunite a export do formátu PDF.
Program určite stojí za vyskúšanie, z vlastnej skúsenosti môžem podotknúť, že práca v ňom je veľmi nákazlivá. Raz ho vyskúšate a Word ostane ležať bokom.

Vytuningovaná HV20

Canon HV20 (950 dolárov na amazon.com) dokáže snímať vo formáte 1080 24p. Vďaka 35mm adaptéru Brevis35 (800 dolárov) môžete na kameru napojiť 35mm filmový objektív. Zníži to síce trošku svietivosť, ale výslednému obrazu to dodá hĺbku ostrosti, čím sa viac priblížite filmovému looku.

Obrázok vyzerá nebezpečne, ale ešte mi tu chýba XML adaptér DXA-2s (180 dolárov), vďaka ktorému dokážete napojiť do kamery profesionálnu audio techniku.

MTV Movie Awards 2007 - súťaž o najvtipnejšiu paródiu

Na tohtoročnom odovzdávaní filmových cien MTV Movie Awards sa organizátori po prvý krát rozhodli kreatívne zapojiť samotných divákov. V stručnosti: urobte paródiu do 5 minút na ľubovoľný minuloročný americký blockbuster. Deadline je 21. máj. 29. mája organizátori vyberú 5 najoriginálnejších počinov. Od tohto momentu široká verejnosť hlasovaním rozhodne kto získa MTV Movie Award za "Best Movie Spoof". Podrobnosti súťaže nájdete na týchto stránkach.

Žeby paródia Borata na košickom Luníku IX?